Básne: O kvetoch

Na koncert mám pozvanie, všetkým vravím: " Radšej nie. Nemám hudbu veľmi rád, budem sa dnes doma hrať." Šiel som predsa, tak to býva, zvedavosť sa za tým skrýva. Počúval som cinki-linki, na koncerte konvalinky.

Kráčam si tak v lese sám, náladičku dobrú mám. Preskočím hneď veľkú mláku, keď zacítim vôňu takú. Takú, z ktorej strácam reč, nemôžem ísť od nej preč. Žmurknú na mňa malé očká, tak vonia len fialôčka.

Pozri, mamka, to sú veci, čudovať sa budú všetci. Zbadal som to, to mám šťastie, zo zeme nám sniežik rastie. Chvíľu počkám, možno tak, vyrastie nám snehuliak. Syn môj, ty si popleta, veď to malá snežienočka, vyku...

Prebudil sa drobný kvietok, chladnú rosu dlho pil. Ale silný ranný vietor lupienky mu strapatil. Vietor mu však neublíži. Je to kvietok ako zvon. Každé ráno ticho zvoní, včielky budí, bim-bam-bom. ( Ondrej Čiliak...

Pozrite sa na pavúka, telefóny z nití súka. Zavoláme do dolinky, že už rastú konvalinky.

Rastie skromne, bez vône, schováva sa do tône, v tichej lesnej tôni nezábudka tróni.

Hnevá sa mak vlčí, tvár mu ohňom blčí. "Len čo vietor fúkne, odnesie mi sukne."

Koľká krása, koľká krása, pole na nás pozerá sa. Pozerá sa za nami belasými očami. ( Ján Pavlovič )

Čo sú to v poli za baletky? Rozkvitli biele margarétky. Sukničky v rose prané, jagotom vyšívané. Pri hudbe,vánku, celý deň tancujú natriasanku.

Na malej lúčke pod brehom, snežienky driemu pod snehom. Raz im sneh slnko roztopí a poviem všetkým dokopy: "Snežienky hore! Už je čas! Veď vy ste prvé z jarných krás." A naraz hore na lúčke, zdvihnú sa kvietky bie...