Básne - O mame

Ivan spravil mame k sviatku

dve figúrky maličké.

A ja čo dám na pamiatku

svojej drahej mamičke?

Dať jej ruže? Kvety zvädnú.

Brošňu? Tú si neželá.

Knihu? Málo jej dať jednu

a dve hádam priveľa.

Nuž čo - kúpim čokoládu:

hocikam ju možno skryť,

veľa nestojí a hlavne-

-dá sa ľahko rozdeliť.

( Milan Ferko )

V očiach nosí fialky,

na lícach má beláska.

Každú chvíľu povie:

" Poď, mama si ťa poláska. "

Dych má ako harmanček,

čo nám kvitne na lúkach.

Keď sa zraním, povie:

" Poď, mama ti to pofúka. "

Keď sa bojím, bežím k nej.

Volám: " Joj! " a " Beda! "

Vystrie ruky, povie:

" Poď, mama si ťa nedá."

( Ján Navrátil )

Naša mama zavčas rána

vstáva prvá, celkom sama,

bez budíka,

len čo kohút kikiríka,

a o chvíľu cin, cin, cin,

štrngne hrnček, bzučí plyn.

Po podlahe zľahučky

sem - tam chodia papučky

a potom už rozvoniava

v celom byte čerstvá káva.

To sa nám už vesele,

vyskakuje z postele.

( Mária Topoľská )

Sladká vôňa chlebová - to je vôňa domova.

Aká je to vôňa, ktorou domov vonia?

Taká, čo sa nikdy neminie, ako sladké srdce mamine.

Aká je to vôňa? Taká...ako doma.

Smäd uhasí, nachová. To je vôňa domova.

( Rudolf Dobiáš )

Moja mama vedkyňa

nemá čas ísť do kina,

to i ono musí riešiť,

a ešte mi sukňu zašiť.

Ocko vraví : " Stíhačka,

len aby to stihla.

Mihá sa raz tu, raz tam

celkom ako ihla. "

( Štefan Moravčík )

Mama je slnko so zlatým vlasom.

Malé slniečko-to zasa ja som.

Preto sa na svete krásne máme.

Mne svieti mama.

A ja mame.

( Libuša Friedová )

Nechodím do práce ešte,

zamestnať ma nikto nechce.

Vraj som malé dieťa iba,

vzdelanie mi zatiaľ chýba.

Peňaženku prázdnu mám,

pár halierov schovávam.

No a za tie, čo už s tým,

v obchode nič nekúpim.

V noci nespím, cez deň nejem,

čo ti mám dať, vôbec neviem.

Všetky veci toľko stoja,

čo mám robiť, mama moja?

Ach, už to mám, už to viem,

čo ti mama darujem.

Budem dobrý, chcem ti sľúbiť,

iba teba budem ľúbiť.

Pošepkám ti nežné slová,

budem vravieť zas a znova.

Milá mama, mám ťa rád,

ďakujem ti nastokrát.

Ja som chlapček, ešte malý,

úlohu mi ťažkú dali.

Mamičke mám darček dať,

s láskou jej ho odovzdať.

Bezradne tu stojím sám,

čo ti, mamka, k sviatku dám?

Do uška ti poviem mama,

nezostaneš nikdy sama.

Budem s tebou každý deň,

si najlepšia, dobre viem.

Mám ťa veľmi veľmi rád,

srdce z lásky chcem ti dať.

( Jana Belašičová )

Pohladkáš ma zaránky,

vieš, že mám rád lízanky.

Strapaté mi vlasy češeš

a hádať sa so mnou nechceš.

Pofúkaš mi každú ranku,

pri futbale strážiš bránku.

Nehneváš sa, keď dám gól,

dobrý hráč by z teba bol.

Keď sa mi zas málo darí,

odoženieš všetky chmáry.

Hovoríš mi moje zlatko

a koláče robíš sladko.

Vždy sa na mňa usmeješ,

mám ťa rád, to dobre vieš.

Veď si predsa moja mama,

tak to pyšne vravíš sama.

Keď sa stratia záveje,

keď sa slnko zasmeje,

keď prvý kvet nájdete,

ten najkrajší na svete,

zaneste ho svojej mamke,

poteší sa iste

a bude mať také oči

ako nebo čisté.

(Elena Čepčeková)

Tak ako tmavú noc,

rozjasní hviezdička,

rozjasní u nás deň,

úsmevom mamička.

Tak ako od rosy

nad ránom skrásnie kvet,

v maminom objatí

zjasnie mi celý svet.

(Elena Čepčeková)