Básne: O ročných obdobiach

Biely sniežik poľahučky vygumoval polia, lúčky. Niet čo trhať, niet čo kosiť, svet je sťaby čistý zošit. ( Jozef Pavlovič )

Lastovičiek kŕdeľ letí ponad stráne. Deti z plných hrdiel zavolali na ne: Na jar prídte zasa, keď oteplí vzduch! Lastovičia chasa odlieta na juh.

Dozreli už slivky, hrušky, jablká. Záhrada nám svoje plody ponúka. Plné koše ovocia si nesieme, na oblohe žmúri slnko jesenné. Dni sa krátia, tráva vädne pomaly, zaspia stromy, prírodu sneh zahalí. ( Ján Bubelíny )...

Leto, leto, krásne leto, mamička sa usmieva. Nebude to vari preto, že nás vetrík ovieva? Môžem chodiť na prechádzku, aj sa trochu okúpať. Na pažiti a či v parku celý deň sa s deťmi hrať. ( Martin Kubečka )

Padol lístok z jahody do potôčka, do vody. Padol lístok z čerešničky, odpadol aj z buka, hupla jeseň na záhumnie. " Bežte, deti, dnuká!" ( Elena Čepčeková )

Padajú listy v záhrade v lese a každý list nám rozprávku nesie. Jeden je o jari, druhý o lete, že je tu jeseň, o tom už viete. Čo príde potom? Hádať možete. Napadne snehu,zbelie zem celá. To bude zimná rozprávka bi...

Ešte včera bola zima a dnes je už jar, poberaj sa starec marec, tam,kam išiel február. Pred nami je apríl, máj, poberaj sa ,poberaj.

Hore brehom,dolu brehom, zapadla mi chajda snehom. Ľudia moji rata, neviem,kde mám vráta. Sem lopatu cupi-lupi, spravím chodník do chalupy, vymetiem i dvor, pre zajačka z hôr. (Mária Rázusová Martáková)