Básne - O Vianociach

Keď bol stromček ešte v lese,

kde - to presne nevieme-

ako všetci jeho bratia,

aj on rástol zo zeme.

Dnes už rastie v našej izbe,

do lesa má ďaleko.

Vo vianočnej obývačke

rastie asi z darčekov.

Mamička, otecko, ba i náš pes,

náladu sviatočnú majú už dnes.

Ocko sa raduje, mamka sa usmieva,

vianočné koledy s radosťou zaspieva.

Nie je tu žiaden hnev, nie sú tu hádky,

preto mám najradšej vianočné sviatky.

Na zelených vetvičkách

guličky už visia,

na darčeky vianočné

všetky deti myslia.

Či sa splnia želania,

nevie zatiaľ nik,

musíme si počkať vraj

na vianočný dník.

Od mamičky medovníčky,

zoberiem si do ručičky.

Krásne sú a voňajú,

pokoja mi nedajú.

Mamička ma zrazu hreší,

na Vianoce sa vraj teší.

Keď zjem všetky medovníčky,

utečú nám poza kríčky.

Už je to tu, milé deti,

už nám stromček v izbe svieti.

Vianoce sú v každom z nás,

dobra, lásky nastal čas.

Želanie vianočné

len jedno mám,

nie je to tajomstvo,

prezradím vám.

Želám si zo srdca,

veľmi to chcem,

nech máme Vianoce

každučký deň.

Každý deň do roka

Vianoce mať,

verte mi, priatelia,

bol by som rád.

Vyrástol nám stromček v izbe pod oknom,

ihličím a sviatkom vonia celý dom.

Striebro hviezdičiek sa na ňom ligoce,

aby každý vedel, že sú Vianoce.

Aké sú to zvesti, aké noviny?

Roztrhli sa v mrakoch biele periny.

Keď nám hlavy nôcka spánkom omoce,

bude sa nám snívať, že sú Vianoce.

( Alojz Čobej )

Už o chvíľu sú vianočné dníčky.

Preto mama pečie medovníčky.

Srdcia, rybky aj zvončeky. Sláva!

Celý byt nám medom rozvoniava.

Aj mamička je dnes doslova

tiež vianočne medová.

( Libuša Friedová )