Básne - O ročných obdobiach

Na jeseň si vietor píska,

mocne fučí na strniská.

V zime sniežik napadá,

až je biela záhrada.

Tak to ide krokom, krok,

dookola, každý rok.

( Krista Bendová )

Biela zima, modré mrazy.

" Snehuliačik, či ťa mrazí!

Hoď si kabát na seba!"

" Mne a zima? Aleba!

Nič krajšieho pre mňa nieto,

zima - to je moje leto,

modrá zima, biely sneh,

sánkovačka, detský smiech."

Sedí vtáčik na haluzi,

nespieva, len roní slzy.

Hlad ho morí neboráka.

Čo položiť do zobáka?

Semiačok niet v tráve, v kríčku.

Kto by myslel na pesničku!

Videli ho chlapci malí,

vzápätí si povedali:

" Ostane to vtáča nemé?

Zrniečka mu nasypeme,

aby keď jar zletí k stráni,

spievalo nám ako vlani."

Choďte, deti, na slniečko,

choďte, deti, von,

sčervená vám biele líčko,

oddýchne si dom.

Poroztvára všetky okná,

von sa vykloní,

nadýcha sa vône kvetov

z našich jabloní.

Potom vyjde predo dvere:

" Príď, slniečko, hosť,

nech sa zima z kútov berie,

už jej bolo dosť! "

Snežienočka drobnučká,

utiahnutá v kríčku,

prečože máš ručníček

na belavom líčku?

Juj, zima je veliká

a ja kvietok malý,

juj, bojím sa, že mi mráz

biele líčka spáli.

Len sa neboj, snežienka,

že ťa zima zdrví,

už je po nej, jar je tu

a ty si kvet prvý.

Hneď za tebou plno ich

na lúčinku príde,

zahoď, zahoď ručníček,

veď už teplo bude.

( Mária Haštová )

Fialôčka vonná,

skrytá v tôni lesa,

nad tvojím príchodom

moje srdce plesá.

Ty si posol jari,

hlásajúci svetu,

že sa jar už blíži

zaodetá v kvetu.

( Ľudmila Podjavorinská )

 

Kosil vietor rosu,

šmyk - šmyk - šmyk!

Roztrhol si nový kabátik.

Nemá veru ani na nite,

nože mu ho, kvietky, zašite.

Fialka ho chcela obslúžiť,

púpavienka dala zlatú niť,

trslica im hrčky nasýpa,

ihlu vypýtali od šípa,

dohovorili sa s lopúchom,

aby prevliekol niť cez ucho.

( Elena Čepčeková )

Oj, zelené leto, letko voňavé,

utekajú deti boso po tráve.

O krýtky sa bavia, o zvieratká,

mäkký koberec im nôžky hladká.

V trávičke sa hojdá zvonček belasý,

púpava si trúsi zlato - na vlasy.

Pri nej ďatelinka v jasnom čepčeku,

sladký med a prášok chystá pre včielku.

( Mária Rázusová - Martáková )

Leje, leje, leje sa,

rozliali sa nebesá.

Prší, prší haky- baky,

vody je až po oblaky.

Ako teraz suchou nohou

prejde slnko pod oblohou

z jednej strany na druhú?

Prejde ono, prejde mostom,

mostom - najkrásnejším skvostom:

" Cez dúhu. "

Na našej riečke veľa je slnka,

vodička spieva, o kameň žblnká.

Nechajme, chlapci, zelenú úvrať,

do mokrých vlniek poďme sa kúpať.

Slniečko, hrej...

Sniečko, hrej, s nami sa smej,

v teplučkej vodičke, tam je nám hej!

( Jozef Pavlovič )

Pozri, mamka, na to vtáča,

po drôte si práve kráča.

Obzerá sa, čosi hľadá,

možno ma z tej výšky zbadá.

Usmeje sa mamka na to:

Zamávaj jej , moje zlato.

Správa je to premilá,

veď to malá lastovička

po zime sa vrátila.

Dostal raz snehuliak

preveľký hlad,

chutnučkú mrkvičku

zjedol by rád.

Z hlavy si hrniec vzal

a z mrkvy nos,

mrkvovej polievky

navaril dosť.

Snehuliačik, snehuliak,

aký si len neborák.

Nemáš ani kabáta.

Skry sa aspoň za vráta.

Nefúka mi do ucha.

Netreba mi kožucha.

Mne je vtedy najlepšie,

keď severák zadúcha.

( Ján Andel )

Poslali mi stromy list:

" Musíš, Slnko, rýchlo prísť.

Zelenú len farbu máme,

smutne listy obzeráme.

Pozri, Slnko, na chotár,

vari nemáš kalendár?

Všade zeleň ešte tróni

a na veži - jeseň zvoní."

Pozrelo som v kalendári,

tie stromy sa mýlia vari.

Ach, je to tak, beda, beda,

uveriť sa tomu nedá.

Prezradím vám, detičky,

vzalo som si farbičky.

S chuťou farbím lúky, les,

skončím prácu ešte dnes.

Tancovala s vločkou vločka,

rozžiarila deťom očká.

Mäkký sniežik deti láka:

" Postavíme snehuliaka,

otvoríme bránky,

vytiahneme sánky,

poletíme dolu brehom

s trblietavým, bielym snehom!"

( Ján Čapka )

Ráno, keď je už veľký zhon,

konečne vygúľa sa von

a uzimené, zubaté

sedí na holom agáte.

Na obed chvíľu zasvieti.

To sa na slnko sluší.

Zasvieti najmä na deti,

nech im nemrznú uši!

A v noci?

Leží na brušku,

spinká u svojej mamy

v teplom červenom kožúšku,

v perine z teplej slamy.

( Libuša Friedová )

Vykuklo slniečko, vykuklo z periny,

dočiahlo lúčikom najnovšie noviny.

Pozrelo slniečko na prvú stránku,

rýchlo sa prebralo z tuhého spánku.

Čítalo slniečko iba slov pár,

že sa k nám vrátila po zime jar.

Na jar kvitne konvalinka,

zvončekami stále cinká,

v lete včielka bzučuľa,

medík nosí do úľa.

Na jeseň si vietor píska,

mocne fučí na strniská,

v zime sniežik napadá,

už je biela záhrada.

Vonia kvieťa, farby svietia,

poď sestrička sem,

slnko z trávy vstáva, zdraví.

"Deti, dobrý deň!"

Oteplieva a sa vlieva

lístím do záhrad.

Nezhasni nám, nechoď inam,

budeme sa hrať.

( Milan Rúfus )

Hurá, hurá, leto!

Nevadí, keď prší, nevadí,

keď vietor záhradu nám suší.

Jedno je, či more tiché je, či búri,

alebo či v horách, vraciame sa z túry.

Hlavné je, že spolu sme tu všetci traja:

ja, mama a ocko.

Ocko, mama a ja.

( Mária Štefánková )

Biely sniežik poľahučky

vygumoval polia, lúčky.

Niet čo trhať, niet čo kosiť,

svet je sťaby čistý zošit.

( Jozef Pavlovič )

Lastovičiek kŕdeľ letí ponad stráne.

Deti z plných hrdiel zavolali na ne:

Na jar prídte zasa, keď oteplí vzduch!

Lastovičia chasa odlieta na juh.

Dozreli už slivky, hrušky, jablká.

Záhrada nám svoje plody ponúka.

Plné koše ovocia si nesieme,

na oblohe žmúri slnko jesenné.

Dni sa krátia, tráva vädne pomaly,

zaspia stromy, prírodu sneh zahalí.

( Ján Bubelíny )

Leto, leto, krásne leto,

mamička sa usmieva.

Nebude to vari preto,

že nás vetrík ovieva?

Môžem chodiť na prechádzku,

aj sa trochu okúpať.

Na pažiti a či v parku

celý deň sa s deťmi hrať.

( Martin Kubečka )

Padol lístok z jahody

do potôčka, do vody.

Padol lístok z čerešničky,

odpadol aj z buka,

hupla jeseň na záhumnie.

" Bežte, deti, dnuká!"

( Elena Čepčeková )

Padajú listy v záhrade v lese

a každý list nám rozprávku nesie.

Jeden je o jari, druhý o lete,

že je tu jeseň, o tom už viete.

Čo príde potom? Hádať možete.

Napadne snehu,zbelie zem celá.

To bude zimná rozprávka biela.

(Ján Andel)

Ešte včera bola zima

a dnes je už jar,

poberaj sa starec marec,

tam,kam išiel február.

Pred nami je apríl, máj,

poberaj sa ,poberaj.

Hore brehom,dolu brehom,

zapadla mi chajda snehom.

Ľudia moji rata,

neviem,kde mám vráta.

Sem lopatu cupi-lupi,

spravím chodník do chalupy,

vymetiem i dvor,

pre zajačka z hôr.

(Mária Rázusová Martáková)